Hlavné mesto Slovenskej republiky BRATISLAVA označovaná aj ako krásavica na Dunaji sa môže pýšiť nielen bohatou históriou (niekoľko storočí bola hlavným mestom Uhorska), ale aj zaujímavou súčasnosťou (je centrom  najdynamickejšie sa rozvíjajúceho regiónu v strednej Európe).

Pohľad na hrad a dóm z Petržalky

BRATISLAVA (425 500 obyvateľov), ležiaca na juhozápade Slovenska, sa rozkladá na oboch brehoch Dunaja a na úpätí pohoria Malých Karpát. Vďaka tejto výbornej polohe sa tu sústreďoval rušný život už od dávnej minulosti. Dnes sú tieto miesta svedkom rýchleho rozvoja mladej Slovenskej republiky. Napriek svojej bohatej histórii patrí Bratislava k najmladším hlavným mestám sveta a jej obyvateľstvo je priemerne tiež veľmi mladé. Moderná metropola otvára svoju náruč nielen Európe, ale aj vzdialenejšiemu svetu, čo potvrdzuje stále narastajúci počet jej návštevníkov z najrôznejších krajín. Láka ich útulnosť nie príliš veľkého a predsa pulzujúceho mesta, historický šarm prelínajúci sa s najnovšími trendami. Paláce, moderné obchodné centrá, vynikajúce umenie slovenských kuchárov a pivovarníkov, priateľskí obyvatelia, mnohé medzinárodné kultúrne i športové podujatia, výstavy, obchodné príležitosti. Dôvodov, prečo sem prísť, je skrátka veľa a tých, ktorí si Bratislavu zamilujú, stále pribúda.

HISTÓRIA

 

Návrat korunovačných slávností  

Toto strategicky významné miesto zohralo neraz dôležitú úlohu v dejinných udalostiach strednej Európy. V roku 1291 získalo plné mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom. V 14. a 15. storočí prežívala Bratislava obdobie rozmachu obchodu a remesiel. Založenie Academie Istropolitana (1467) posilnilo význam Bratislavy i ako centra kultúry a vzdelanosti vtedajšieho Uhorska. Po preniknutí Turkov hlbšie do Uhorska bola v roku 1536 Bratislava vyhlásená za hlavné mesto Uhorska, za sídlo uhorského snemu, ústredných orgánov a korunovačné mesto uhorských kráľov a kráľovien. Od roku 1563 do roku 1830 bolo v Bratislave korunovaných 11 kráľov a 8 kráľovských manželiek.

Protiturecké vojny a stavovské povstania v 16. a 17. storočí negatívne ovplyvnili hospodársky vývin mesta. V 18. storočí, najmä počas panovania Márie Terézie opäť vzrástol význam Bratislavy. Z tohto obdobia sa zachovalo množstvo nádherných palácov a budov. V 19. storočí začal stúpať význam mesta aj ako centra šírenia osvietenských myšlienok a Bratislava sa stala kolískou slovenského národného obrodenia. Revolučné udalosti, hnutie robotníctva a prvá svetová vojna poznamenali i Bratislavu, ktorá od roku 1918 je centrom politického, hospodárskeho a kultúrneho života Slovákov.
V súčasnosti je moderným veľkomestom a sídlom politických, štátnych, hospodárskych, spoločenských a vedeckých orgánov a inštitúcií.

PAMIATKY

Jednou z typických dominánt, ktoré sú viditeľné už z diaľky, je Bratislavský hrad. Najatraktívnejšou časťou Bratislavy s najväčšou koncentráciou historických pamiatok a kultúrnych inštitúcií je jednoznačne Staré mesto - ideálne miesto pre romantikov, ktorí sa radi túlajú úzkymi uličkami a objavujú stopy dávnej minulosti uprostred moderného sveta.
Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.

Starobylá NITRA nie je len najstarším mestom na Slovensku, ale aj významným hospodárskym centrom západného Slovenska, sídlom dvoch univerzít a strediskom poľnohospodárskeho školstva a výskumu.

Župný dom

NITRA (87 300 obyvateľov) je počtom obyvateľov piatym najväčším mestom na Slovensku. Je moderným mestom s bohatým kultúrnym (Divadelná Nitra, Nitrianska hudobná jar, celoslovenské dožinkové slávnosti) a obchodným životom (medzinárodná poľnohospodárska výstava Agrokomplex a množstvo iných veľtrhov na výstavisku na sídlisku Chrenová).

HISTÓRIA

V literatúre sa uvádza ako najstarší mestský sídelný útvar na Slovensku (zo sedemdesiatych rokov 9. storočia). Na prelome 8. a 9. storočia sa tu sformovalo politicky samostatné Nitrianske kniežatstvo, na čele ktorého stál knieža Pribina. Bol prvým známym vladárom Slovienov, ktorí sa považujú za predchodcov Slovákov. Pribina dal v Nitre v roku 828 postaviť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska.

Nitrianske kniežatstvo pretrvalo ešte nasledujúce dve storočia, neskôr sa stalo súčasťou uhorského štátu. Okolo roku 1000 vzniklo Ostrihomské arcibiskupstvo a oblasť Nitry sa stala jeho biskupstvom. V archíve Nitrianskeho biskupstva sú dodnes uložené dva vzácne kusy pergamenu, ktoré sa označujú ako Zoborské listiny. Vznikli v rokoch 1111 a 1113. Ide o najstaršie známe originálne písomnosti zhotovené na území dnešného Slovenska.

Veľkými písmenami sa do dejín mesta zapísal 2. september 1248, keď sa Nitra stala slobodným kráľovským mestom. Tieto výsady týkajúce sa Dolného mesta jej udelil kráľ Belo IV. Hrad s Horným mestom zostali aj naďalej majetkom biskupstva. Krátka história Nitry ako slobodného kráľovského mesta sa skončila v roku 1288. Stalo sa z nej zemepanské mesto, ktoré si však naďalej zachovalo čiastočnú autonómiu.

PAMIATKY

Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.
Ústrednou dominantou mesta je Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma.

Pod hradom vyrástlo Horné mesto, ktoré bolo začlenené do gotického opevnenia hradu. Jeho dnešný barokovo-klasicistický výzor vytvára predovšetkým Veľký seminár, františkánsky kláštor a kostol a Župný dom. Návštevníci tejto časti mesta sa určite pristavia pri empírovom Kluchovom paláci, na nároží ktorého stojí socha atlanta (ľudovo sa nazýva Corgoň a podľa tejto prezývky pomenovali aj známe nitrianske pivo).

Ďalšími zaujímavými pamiatkami sú Kláštor s Kostolom svätého Petra a Pavla a Piaristický kláštor a kostol

TIP NA VÝLET

Turisticky atraktívny je výlet na vrch Zobor. Okrem prekrásnej vyhliadky na Nitru a okolie ponúka príjemné prechádzky lesoparkom po trase náučného chodníka Zobor. Cesta zo Zobora vedie cez vinohradnícku časť mesta, takže turisti sa môžu zastaviť v niektorej z vinárničiek, ktoré sú známe ponukou lahodných druhov vín.